Teológ a bývalý biskup Nicolas Thomas Wright viedol polemiky s liberálnymi teológmi, ktorí spochybňovali zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, aj s konzervatívnymi duchovnými, ktorí odmietali svätenie žien. 

Anglikánsky teológ Nicolas Thomas Wright sa v uplynulých mesiacoch stal na Slovensku známym najmä vďaka svojej knihe Prekvapení nádejou. Keďže ide o preklad prvej Wrightovej knihy do slovenčiny, prišiel ju predstaviť aj osobne.

„V knihe Prekvapení nádejou píšem o troch veciach, o ktoré by sme sa mali snažiť. Je to spravodlivosť, krása a evanjelizácia,“ povedal 67-ročný Wright v rozhovore pre mesačník Evanjelický východ. „Pre mňa sa evanjelizácia – priame rozprávanie o Ježišovi a o tom, čo urobil, musí snúbiť so spravodlivosťou a krásou. Problémom západnej cirkvi je, že sú často zabudnuté.

Podľa Wrighta, ktorý v minulosti pôsobil aj ako biskup, nemožno evanjelizáciu obmedziť len na rozprávanie o Ježišovej láske. „Bol som biskupom vo veľmi chudobnom regióne severovýchodného Anglicka v okolí mesta Durham. Kedysi to bola banícka oblasť, ale všetky bane už boli zatvorené. Kedysi sa tam vyrábala aj oceľ a stavali sa tam lode, ale to tiež skončilo. S rybolovom bol problém kvôli Európskej únii, ako aj s poľnohospodárstvom. Boli tam tisícky ľudí, ktorí stratili nádej, a tak som povzbudzoval duchovných, ktorí boli v prvej línii misijnej práce, aby hľadali spôsoby, ako ju u ľudí budovať,“ spomína Wright, ktorý ako biskup spolupracoval aj s miestnou samosprávou pri riešení zložitej stituácie miestnych obyvateľov. „V tomto kontexte znamená evanjelizácia oveľa viac práce ako len slová, čo môžu ísť jedným uchom dnu a druhým von.“

Rodák z Morpethu na severovýchode Anglicka, ktorý prednášal v Oxforde, Cambridgi či v Toronte,  je jedným z najuznávanejších odborníkov na Novú zmluvu, teológiu apoštola Pavla a obdobie raného kresťanstva. „Som jeden z tých čudákov, čo veria v Boha po celý život. Evanjelium bolo pre mňa rozhodujúce, odkedy som bol chlapec, takže nemám typickú skúsenosť obrátenia. Od skorého veku som bral ako samozrejmosť, že každý deň čítam Bibliu, modlím sa – stalo sa mi to v živote zvykom,“ povedal Wright pre Evanjelický východ. „Mne od pomerne skorého veku dávalo veľký zmysel to, že Ježiš za mňa zomrel a tak sa stal centrom môjho života a sveta. Preto som nikdy nevidel kresťanstvo ako nejaké náboženstvo medzi mnohými. Pre mňa to bolo vždy o samotnom Ježišovi.“

Profesor teológie, ktorý je autorom desiatok kníh a v súčasnosti pôsobí na Univerzite St. Andrews v Škótsku, stál v centre viacerých teologických polemík. „Mali sme tu generácie liberálnych teológov, najmä v 19. storočí v Nemecku, Británii a Amerike – teda najmä v protestantských krajinách, keďže katolicizmus takéto veci nepripúšťa. Tvrdili, že vzkriesenie bolo len duchovný zážitok, ktorý sa prihodil učeníkom. Keď som vyrastal, v Británii bolo veľa, veľa teológov, ktorí toto tvrdili – čisto tvrdili, ani o tom nepotrebovali diskutovať. Nasledujúca generácia, do ktorej patrím ja, veľa písala o vzkriesení, aby sme nejako vystúpili proti predchádzajúcim názorom.“

Okrem liberálnych teológov sa Wright dostal do sporu aj s konzervatívnymi anglikánskymi kňazmi, ktorí odmietajú svätenie žien. „Verím, že Boh povoláva do tejto služby aj ženy. V mojej diecéze bolo asi 20 farností z 250, kde odmietli ordináciu žien a ja som tam nebol vítaný, keďže som ich ordinoval. A to je problém – považovali ma totiž za heretika, pretože podporujem ordináciu žien a teologicky to nemohli tolerovať,“ spomína Wright, podľa ktorého je prirodzené, že v cirkvi existujú skupiny s rozdielnymi názormi.

„To, čo sa snažím učiť ľudí, je nasledujúce: musíme rozlišovať medzi rozdielmi, na ktorých záleží, a rozdielmi, na ktorých nezáleží. Tak napríklad ja si myslím, že je v poriadku ordinovať ženy, no nebudem trvať na tom, aby som nasilu do farností dosadzoval ženy. Toto je pre mňa rozdiel, na ktorom nezáleží. Ale hovorili sme napríklad o Ježišovom vzkriesení – tak pardon, ale na tomto rozdiele záleží! Ak by mi niekto povedal: ,Budem ordinovaný, ale neverím vo vzkriesenie´, potom by som odpovedal: ,Myslím, že by sme mali s vašou ordináciou počkať, aby ste to mohli prekonať.´ Prečo by mal byť kňazom niekto, kto neverí vo vzkriesenie?“

Práve nejednota by podľa Wrighta najviac šokovala apoštolov pri pohľade na dnešnú cirkev. „Neznamená to uniformitu – skôr umenie odhadnúť, v ktorých veciach môžeme nesúhlasiť, a pritom zostať rodinou. Zostať rodinou je nevyhnutné pre svedectvo cirkvi tomuto svetu,“ dodal anglikánsky teológ.

Imrich Gazda

Zdroj: https://svetkrestanstva.postoj.sk