V uplynulých dňoch som dostal občiansku výzvu adresovanú poslancom NR SR „Ste tu pre všetkých ľudí“, aby som ju podpísal.

Výzvu som nemohol podporiť, keďže som jeden z tých, ktorí správu verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej "nezobral na vedomie." Dôvody pre svoje hlasovanie uvádzam nižšie.

Výzva je reakciou na „nevzatie na vedomie“ správy verejnej ochrankyne práv v parlamente a vyjadruje jej podporu. Na základe toho vyjadrujú autori výzvy predpoklad, že poslanci nebudú venovať ochrane ľudských práv dostatočnú pozornosť a vyzýva politikov, „aby zistenia a odporúčania ombudsmanky dôsledne reflektovali a analyzovali a prijímali také opatrenia, ktoré budú rešpektovať a napĺňať základné práva a slobody v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi.“Výzvu som nemohol podporiť, keďže som jeden z tých, ktorí správu verejnej ochrankyne práv pani Patakyovej "nezobral na vedomie."

Vážim si činnosť a potrebu úradu ombudsmanky pri ochrane ľudských práv. S väčšinou textu výzvy súhlasím a považujem za dôležité, aby tak ombudsmanka plnila svoju úlohu upozorňovať na porušovanie ľudských práv a parlament a ďalšie orgány plnili svoju úlohu a robili nápravu a strážili uplatňovanie ľudských práv.

Úloha ombudsmanky a úloha parlamentu

Nespochybňujem, že súčasná pani ombudsmanka vo viacerých aspektoch a ohľadoch túto svoju úlohu plnila, čo je zachytené v jej správe. To, či a nakoľko plnil minulý parlament a jeho poslanci svoju úlohu pri ochrane ľudských práv, nebudem komentovať.

Pani ombudsmanka správu predniesla (na rozdiel od minulých rokov si ju poslanci tohto parlamentu vypočuli) a tak ako je úlohou parlamentu, začala o nej diskusia. Súhlasím aj s tým, čo uvádza Výzva, že úlohou parlamentu je kultivovane diskutovať, ako sú chránené a ktoré práva majú byť chránené. Takáto diskusia čiastočne prebehla pri jej správe. Žiaľ, časť tejto diskusie, najmä zo strany poslancov ĽSNS skĺzla do nevyberavých útokov na osobu pani ombudsmanky, čo je mi veľmi ľúto a pani ombudsmanke patrí ospravedlnenie (títo poslanci podobným spôsobom diskutujú aj o iných otázkach). 

Ja osobne som k správe ombudsmanky nevystúpil, ale moji kolegovia, poslanci Kresťanskej únie, myslím si, že veľmi kultivovane a slušne vystúpili v rozprave, poďakovali pani ombudsmanke za jej prácu a vyslovili svoje výhrady k jej činnosti a správe, kvôli ktorým sa rozhodli správu nepodporiť. Ďalší poslanci klubu OĽANO uviedli ďalšie výhrady (ktoré sa netýkali len citlivých kultúrno-etických otázok). Ja sa stotožňujem s dôvodmi, ktoré uviedli a tiež som sa rozhodol správu nepodporiť, teda nevziať na vedomie, nakoľko iná možnosť neexistuje. Časť tých výhrad sa týkala skutočnosti, že jej činnosť a správa príliš zdôrazňovali ochranu "dúhových práv" a minimálne sa venovala ochrane života (nenarodených detí). 

Mne osobne nevadí, že chráni práva LGBTI ľudí a aj takto plní svoju úlohu. Neochvejne zastávam názor, že skutočné ľudské práva všetkých ľudí majú byť chránené. Z hľadiska dôležitosti ochrany ľudských práv a obavy pred tým, aby nejaké práva neboli nechránené, pripúšťam aj to, že chráni aj také práva (napr. práve LGBTI a transrodových osôb), o ktorých sa vedie diskusia, či patria medzi základné ľudské práva.

Pole kultúrno-etických vojen

Môžeme diskutovať, či plnila "navyše" svoje povinnosti pri ochrane práv určitých skupín osôb a naopak neplnila túto svoju úlohu dostatočne pri iných skupinách a nakoľko sa pri tom držala, či nedržala zákonov, medzinárodných dokumentov  a Ústavy SR.  To je legitímna diskusia

Ako veľký problém však vnímam, že táto konkrétna pani ombudsmanka sa však žiaľ rozhodla vstúpiť aktívne na jednej strane sporu do kultúrno-etickej vojny, ktorá u nás na Slovensku či chceme, alebo nechceme prebieha a je výdatne živená médiami. Toto je mi osobne ľúto. Myslím si, že toto medzi povinnosti ochrankyne ľudských práv nepatrí. Symbolicky to vyjadrila vyvesením dúhovej vlajky na svojom úrade a účasťou na dúhovom pochode. Vo svojej správe píše o svojej "povinnej" účasti na Dúhovom pochode aj v budúcnosti. Kladiem si otázku, ak má ochraňovať práva všetkých, tak prečo nepovažuje rovnako za svoju povinnosť zúčastňovať sa aj pochodu za život a vystúpiť s prejavom aj na tom pochode? Najlepšie by bolo, keby sa na žiadnych pochodoch ako VOP nezúčastňovala.

Ochrana alebo neochrana práv nenarodených detí?

Za oveľa závažnejší považujem fakt, že podľa jej vyjadrení v diskusii, sa zrejme ani v budúcnosti nemieni angažovať pri ochrane práv nenarodených detí. Robí tak vraj na základe jedného nálezu Ústavného súdu, ktorý vo svojom náleze z roku 2008 interpretoval, že dieťa pred narodením nie je subjektom základného práva na život, hoci Ústava SR v čl.15 hovorí, že (1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. (2) Nikto nesmie byť pozbavený života. Aj keď sa o tejto otázke vedie diskusia, myslím, že keď sa pri právach LGBTI ľudí dokáže zastávať aj tých ich práv, ktoré sú predmetom diskusie, rovnako by sa mala zastávať aj práv nenarodených detí, ktoré sú tiež predmetom diskusie. Na rozdiel od LGBTI ľudí, ktorí môžu hlasno kričať a hlásiť sa o svoje skutočné, či domnelé práva, nenarodené deti to nemôžu robiť.

Toto sú moje kľúčové faktické výhrady k činnosti a zameraniu práce pani ombudsmanky, pre ktoré som sa rozhodol jej správu nevziať na vedomie. Verím, že výsledok hlasovania prijme ako reflexiu svojej činnosti a bude ju v budúcnosti korigovať smerom k ochrane ľudských práv všetkých tých, ktorých práva sú porušované a zváži svoju angažovanosť v kultúrno-etickej vojne.

Myslím si, že parlament a ja osobne ako poslanec, som si svoju úlohu pri správe ombudsmanky splnil a nesúhlasím s tou časťou občianskej výzvy, ktorá tvrdí, že porušovanie ústavných práv a slobôd pre väčšinu poslancov a poslankýň nič neznamená. Nesúhlasím ani s tým, že nechápeme, čo je úlohou poslancov a poslankýň. Ako som napísal s väčšinou pasáží výzvy dokážem súhlasiť.

Rešpektujem aj možné obavy z toho, že parlament nebude plniť svoju úlohu v tom, aby reflektoval na zistenia o porušovaní ľudských práv a urobil nápravu. Osobne však verím, že nakoľko prvý krok - vypočutie a diskutovanie o  správe ombudsmanky  sme urobili, že budú nasledovať aj ďalšie kroky a že parlament bude venovať patričnú pozornosť ochrane ľudských práv. Je mi ľúto, že práve na základe výsledku hlasovania o správe ombudsmanky, výzva predpokladá, že poslanci sa problematike ľudských práv nebudú venovať. Výzvu beriem ako upozornenie, že tak máme robiť a nemáme na to zabúdať.

Myslím si, že medzi adresátov občianskej výzvy „Ste tu pre všetkých ľudí“, by mala byť zaradená aj pani ombudsmanka.

RNDr. Mgr. Ján Szőllős, CSc.
poslanec NR SR

převzato z blogu autora