Už o niekoľko týždňov sa na Slovensku po desiatich rokoch opäť uskutoční sčítanie obyvateľov. Potrvá od 15. februára do 31. marca. Po prvýkrát bude prebiehať výlučne elektronicky.

Zároveň sa už od 1. júna 2020 do 12. februára 2021 vykonáva sčítanie domov a bytov. V minulosti aj zber týchto údajov ležal na pleciach obyvateľov, tentoraz sú ním po prvýkrát poverené obce, ktoré majú využiť existujúce registre. Vďaka tomu budú obyvatelia odpovedať na menší počet otázok, vyplnenie sčítacieho elektronického formulára bude rýchlejšie a jednoduchšie.

Jedna z otázok sa bude tradične pýtať aj na vierovyznanie. A hoci sa môže zdať, že pôjde len o ďalší suchý štatistický údaj, nie je to tak.

Výsledky sčítania (prvé výsledky musí Štatistický úrad SR zverejniť najneskôr do 1. januára 2022, komplexné výsledky najneskôr do 31. marca 2024) budú pre cirkvi a náboženské spoločnosti dôležitým vysvedčením.

Kým politici a politické strany dostávajú známku za svoje pôsobenie spravidla každé štyri roky počas volieb (a priebežne formou volebných preferencií), cirkvi sa o svojom „prospechu“ dozvedajú oveľa zriedkavejšie – raz za dekádu.

Ak ostaneme pri tomto politicko-cirkevnom prirovnaní, ináč sa môže správať ten, kto má podporu v desatinách či v jednotkách percent, a ináč ten, kto ju ráta v desiatkach.

Samozrejme, každé prirovnanie pokrivkáva. Politické strany vznikajú a zanikajú, ľudia prebiehajú z jednej do druhej, kým cirkvi majú svoju tradíciu a stabilitu. No o to významnejším signálom je, ak niektorá z nich v priebehu dekády zaznamená výraznejší nárast/pokles členstva.

Pred desiatimi rokmi nebola najväčším skokanom žiadna z cirkví ani skupina „bez vyznania“, ale o viac ako 70 percent narástol oproti roku 2001 počet tých, ktorí odmietli na otázku o svojom náboženskom vyznaní odpovedať, ako aj tých, ktorí sa neprihlásili ku žiadnej z registrovaných cirkví a náboženských spoločností (spolu ich je 18) a zaškrtli kolónku „ostatné“.

Až za týmito skupinami nasledovala Apoštolská cirkev (+ 33 percent), Evanjelická cirkev metodistická (+ 28,9 percenta) a Kresťanské zbory (+ 15,6 percenta).

Naopak, najväčší pokles členstva zaznamenala Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia (- 16,5 percenta), Evanjelická cirkev augsburského vyznania (- 15,2 percenta) a Cirkev adventistov siedmeho dňa (- 15 percent).

Nie je cirkev ako cirkev

Keďže každá z cirkví bude chcieť o niekoľko týždňov urobiť čo najlepší výsledok, ich vedenia pripravujú mobilizačné kampane. Nepôjde o žiadne premyslené marketingové postupy, skôr o apelovanie a vysvetľovanie.

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) tak urobila už v novoročnom pastierskom liste, ktorého dosah bol umenšený pre zákaz verejných bohoslužieb, ako aj pre koncentrovanie spoločenskej pozornosti na zhoršujúcu sa pandemickú situáciu. „Tak ako sa slobodne prihlásime k tomu, že sme muž či žena; ako sa prihlásime ku svojej národnosti – slovenskej, maďarskej, rómskej a inej – tak sa prihlásme aj k viere svojej cirkvi,“ prihovorili sa katolícki biskupi.

„Sčítanie obyvateľstva je dôležité z hľadiska vyznávačského priznania sa k evanjelickej viere a k vlastnej cirkvi. Ale tiež z hľadiska dosiahnutia lepšej pozície cirkvi pre čerpanie finančnej podpory od štátu v nasledujúcich rokoch. Bratia a sestry, tu bude treba dať úplne bokom akékoľvek výhrady voči osobám, názorom, tendenciám. Zmobilizovať sa k priznaniu sa čo najviacerých k vlastnej cirkvi. Ak pri sčítaní prevážia naše vzdorovité pózy či naschvály, ublížime iba sebe, nikomu inému,“ vyzvalo Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV).

Na rozdiel od bežných veriacich žijú vedenia cirkví témou sčítania obyvateľov už dlhšie. Dôkazom je aj pripomienkovanie sčítacích formulárov, kde sa na rozdiel od minulosti za oficiálnymi názvami cirkví majú objaviť v zátvorke aj ich ľudové pomenovania. Napríklad Evanjelická cirkev augsburského vyznania (evanjelici), Evanjelická cirkev metodistická (metodisti), Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) a podobne

Dôležité to bude najmä pre ECAV, ktorá pred desiatimi rokmi zaznamenala výrazný pokles členstva, kým Evanjelická cirkev metodistická evidovala nečakaný nárast. Z oboch strán neskôr zaznievali hlasy, že ľudia si ich mohli pri vypĺňaní údajov pomýliť.

Obavou dnes cirkvi napĺňa najmä online forma sčítania, s ktorou môžu mať starší, a teda v priemere viac religióznejšie založení ľudia problémy. So žiadosťou o pomoc sa síce budú môcť obrátiť na asistentskú službu, ale z dôvodu obáv, či už o bezpečie alebo o zdravie, tak mnohí určite neurobia, čo zvyšuje možnosť chybne vyplnených údajov.

Aj preto chcú cirkevní predstavitelia v nasledujúcich týždňoch vyzývať svojich členov, aby sa nielen verejne prihlásili k svojej viere, ale aby aj ponúkli svoju pomoc starším a osamelým osobám.     

Čím menej veriacich, tým menej peňazí

Na rozdiel od sčítaní v rokoch 1991, 2001 a 2011 má tohtoročný cenzus pre cirkvi aj dôležitý ekonomický rozmer.

Nový Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2020 a po 70 rokoch nahradil komunistickú legislatívu z roku 1949, totiž stanovuje, že výška finančného príspevku pre cirkvi sa odvíja aj od počtu veriacich.

„Pokiaľ sa ich počet pri jednotlivej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti zmení o viac ako 10 percent v porovnaní s posledným sčítaním, príspevok pre takúto cirkev alebo náboženskú spoločnosť sa upraví o jednu tretinu percentuálnej zmeny veriacich danej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Tento mechanizmus môže byť citeľnejší skôr pre menšie cirkvi a náboženské spoločnosti, kde postačuje menšie absolútne číslo zmeny jej členov, aby došlo k úprave príspevku štátu,“ vysvetlil pre denník Postoj advokát Igor Augustinič.  

Predseda Generálneho hospodárskeho výboru ECAV Marián Damankoš tento mechanizmus v rozhovore pre Evanjelický posol spod Tatier zhrnul do hesla: „Čím viac veriacich, tým viac peňazí, alebo naopak.“

O viac ako 10 percent sa v roku 2011 podarilo narásť len spomínanej trojici: Apoštolská cirkev, Evanjelická cirkev metodistická a Kresťanské zbory, ktoré však štátny príspevok dobrovoľne nepoberajú.

Naopak, viac ako 10-percentný pokles zaznamenali Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia (tiež nepoberá štátny príspevok), ECAV, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Ústredný zväz židovských náboženských obcí (- 13,5 percenta) a Reformovaná kresťanská cirkev (- 10 percent). Tesne pod touto hranicou sa s 9,7-percentným poklesom ocitla Rímskokatolícka cirkev.

Keďže zákon stanovuje, že finančný príspevok sa upraví nie podľa výšky percentuálnej zmeny, ale len o jej tretinu, mohlo by sa zdať, že ide o relatívne malý balík peňazí.

Potrebné je však uvedomiť si, že už dnes sú rozpočty cirkví napäté. Toto tvrdenie síce protirečí mýtu o bohatstve cirkví, najmä tej Rímskokatolíckej, ale je to tak. Stačí si uvedomiť, že štátny príspevok mohli cirkvi až do roku 2020 používať výhradne na mzdy duchovných a chod cirkevných ústredí. Všetko ostatné si museli hradiť z vlastných prostriedkov (napr. z príjmov z prenájmov, zbierok, milodarov...).

Aj keď nová legislatíva rozšírila možnosti využitia štátneho príspevku, cirkvi ich budú aj tak naďalej využívať práve na mzdy kňazov, pričom budú musieť tak ako doteraz doplácať zo svojho. Dôvodom je skutočnosť, že štátny príspevok nezohľadňoval a ani po novom nezohľadňuje rastúcu úroveň minimálnej mzdy (za posledných päť rokov pritom vzrástla z 380 na 623 eur). Cirkvi teda museli duchovným platiť stále viac, ale štát im na to väčší balík peňazí nevyčlenil.

KBS napríklad na svojej internetovej stránke uvádza, že začínajúcemu kaplánovi musela cirkev v roku 2018 k 410 eurám od štátu doplácať 110 eur zo svojho, aby dosiahol aspoň minimálnu mzdu. A evanjelický biskup Ján Hroboň vyčíslil, že na dofinancovanie miezd duchovných musí ECAV zo svojich prostriedkov ročne vyčleniť súhrne až 1,5 milióna eur.   

Finančná odluka štátu a cirkví je tak na Slovensku čiastočnou realitou už dnes. A všetko nasvedčuje tomu, že v priebehu nasledujúcich rokov sa bude prehlbovať, nožnice sa budú stále viac roztvárať. Tí, ktorí po odluke volajú, tak môžu byť spokojní.

Vedenia cirkví by však mali čo najskôr prísť s modelom fungovania, ktorý by so štátnym príspevkom počítal len ako s bonusom navyše, bez ktorého sa dokážu zaobísť. Podmienkou finančnej samostatnosti je racionalizácia cirkevnej správy, efektívnejšie narábanie s majetkami, ale najmä systematickejšie zapojenie veriacich do starostlivosti o svoju cirkev. 

Ako to v Evanjelickom poslovi spod Tatier vyjadril biskup Peter Mihoč: cirkev, ktorá nás nič nestojí, nám za nič nestojí.

Imrich Gazda

Zdroj: https://svetkrestanstva.postoj.sk/