Islámský svět by už neměl být vnímán zbytkem lidstva jako „zdroj úzkosti, smrti a zmaru“ a proto jeho náboženští představitelé musí „vyjít ze sebe“, provést „náboženskou revoluci“, „vykořenit fanatismus a nahradit jej osvícenější vizí světa“. Pokud tak neučiní, „přijímají tak před Bohem odpovědnost za to, že uvedli muslimskou obec na cestu zkázy“. Tato rozhodná a kategorická slova pronesl egyptský prezident Abdel Fattah Sisi začátkem roku na univerzitě Al-Azhar, největším sunnitském teologickém centru, za přítomnosti studentů, náboženských a státních představitelů. O promluvě egyptského prezidenta informovala agentura Fides.

Al-Sisi se ve své promluvě zaměřil na „pochybené myšlení“, které postavil do protikladu k autentickému islámu a které je tvořeno směsicí idejí a textů, které „jsme v posledních letech sakralizovali“. Toto myšlení „přivádí veškerou muslimskou obec k nepřátelství vůči celému světu“, tvrdí egyptský prezident. Podle Al-Sisiho je zapotřebí zastavit procesy iniciované „touto islámskou perverzí“. „Copak je možné – tázal se – „aby si miliarda a 600 milionů lidí myslela, že dokáže žít jedině tehdy, eliminuje-li zbývajících 7 miliard lidí? To je nemožné!“.

V projevu Al-Sisiho zazněly silně varovné tóny především na adresu představitelů islámského světa: „To co říkám – prohlásil mimo jiné – nepochopíte, pokud zůstanete vězet v této mentalitě. Musíte vyjít ze sebe a pozorovat tento způsob myšlení zvenčí, vykořenit jej a nahradit osvícenější vizí světa.“ Podle Al-Sisiho je zapotřebí „náboženské revoluce“ a imámové a muftiové jsou před Bohem zodpovědní za rozhodnutí, která určí budoucnost celé islámské komunity. „Celý svět – prohlásil jeden z nejvýznamnějších politických představitelů arabského světa – očekává vaše příští kroky, protože jinak islámskou obec (Umma) rozdrtíme, zničíme a zmaříme svýma vlastníma rukama.“

Zdroj: www.radiovaticana.cz


Je Sisi dlho očakávaným reformátorom islamu?

V široko vychvaľovanom prejave z 1. januára na káhirskej Al-Azhar University, sa egyptský prezident Abdel Fattah al-Sisi obrátil na náboženské vedenie krajiny s tým, že prišiel čas na reformáciu islamu. Získal za to aplaudáciu Západu, vrátane nominácie na Nobelovu cenu mieru, ja však mám voči tomuto prejavu výhrady.

Na začiatok, bez ohľadu na to, aké skvelé sú Sisiho myšlienky, žiadny politik – a hlavne žiadna vplyvná osobnosť – neposunul vpred moderný islam. Atatürkove reformy v Turecku sa systematicky posunuli opačným smerom. Pred desiatimi rokmi jordánsky kráľ Abdullah II a pakistanský prezident Pervez Musharraf predniesli rovnako vynikajúce prejavy o "skutočnom hlase islamu" a "osvietenej moderácii", ktoré okamžite zmizli zo zorného poľa. Áno, Sisho komentáre sú silnejšie, ale on nie je náboženskou autoritou a so všetkou pravdepodobnosťou aj tie jeho zmiznú bez stopy.

Čo sa týka obsahu: Sisi ocenil vieru islamu a zameral sa na to, čo on nazýva fikr, doslovne to znamená myšlienka, ale v tomto kontexte to znamená chybné myšienky. Sťažuje sa na to, že tieto chybné myšlienky, ktoré nešpecifikuje, sa stali posvätnými a že náboženské vedenie sa ich neopováži kritizovať. Ale Sisi ich kritizuje, a v hovorovej arabčine veľmi nezvyčajne pre diskusiu o takýchto témach: "Je nemysliteľné, že chybné myšlienky, ktoré sakralizujeme, by mali predstavovať pre celú umma [moslimskú komunitu] zdroj obáv, nebezpečenstva, zabíjania a deštrukcie pre celý svet. To nie je možné."

Avšak to je presne to, čo sa stalo: "Dosiahli sme bod, v ktorom si moslimovia znepriatelili celý svet. Je mysliteľné, aby 1,6 miliárd [moslimov] chcelo zabiť zvyšok svetovej populácie 7 miliárd, aby moslimovia prosperovali? To nie je možné." Sisi pokračoval, za nesmelého potlesku náboženských hodnostárov, ktorí sa pred ním zhromaždili, a vyzval ich, aby uskutočnili "náboženskú revolúciu." Ak sa tak nestane, moslimská komunita "bude rozdelená, zničená a dostane sa do pekla."

Česť Sisimu za silné reči o tomto probléme; jeho úprimnosť je v ostrom kontraste k nejasným rečiam jeho západných náprotivkov, ktorí sa držia predstierania, že súčasná vlna násilia nemá s islamom nič spoločné. (Z mnohých okázalo chybných poznámok je mojím favoritom tá od Howarda Deana, bývalého guvernéra Vermontu, ktorý odpovedal na masaker v Charlie Hebdo takto: "Prestal som nazývať týchto ľudí moslimskými teroristami. Sú asi takí moslimovia ako ja.")

Ale Sisi neuvádza špecifiká s ohľadom na revolúciu, o ktorú mu ide; čo by mohol mať na mysli? Na rozdiel od toho, čo hovoria jeho obdivovatelia, verím, že bojuje za jemnejšiu verziu islamizmu, definovanú plnou aplikáciou islamského práva (šarie) vo verejnej sfére.

Niekoľko indikácií poukazuje na to, že Sisi mal byť islamistom. Bol praktizujúcim moslimom, ktorý sa zjavne učil naspamäť Korán. Financial Times zistili, že jeho manželka nosila hidžáb (šatku) a jedna z jeho dcér nosila nidžáb (pokrývku, ktorá odhaľuje len oči a ruky). Prezident Moslimského bratstva Mohamed Morsi vymenoval Sisiho za ministra obrany práve preto, že považoval bývalého generála za spojenca.

Ako študent v Pensylvánii v rokoch 2005-06, napísal Sisi článok, v ktorom obhajuje demokraciu uspôsobenú islamu, takú, ktorá "môže len málo pripomínať" jej západný prototyp, ale "bude mať svoju vlastnú formu, alebo formu, spojenú so silnými náboženskými väzbami." Jeho verzia demokracie neoddeľuje mešitu a štát, ale je založená "na islamskej viere," čo znamená, že vládne agentúry musia "brať do úvahy pri plnení svojich povinností islamskú vieru." Inými slovami, šaria trumfuje nad vôľou ľudu.

V tomto dokumente sa Sisi tiež čiastočne pripája k saláfistom, islamistom s dlhými bradami a burkami, ktorí sa usilujú žiť tak, ako žil Mohamed. Popisuje raný kalifát nielen ako "ideálnu formu vlády", ale aj ako "cieľ pre akúkoľvek novú formu vlády" a verí v oživenie "ranej formy" kalifátu.

Určite je možné, že sa Sisiho názory na islam, podobne ako u mnohých Egypťanov, vyvinuli, najmä po jeho rozchode s Morsim pred dvoma rokmi. Skutočne, povesti ho spájali s radikálnym anti-islamistickým Koránistickým hnutím, vodcu ktorého, Ahmeda Subhy Mansoura, citoval vo svojom študentskom článku. Ale Mansour podozrieva Sisiho, že "sa hrá so slovíčkami" a čaká, či uvidí, že Sisi to s reformami myslí vážne.

Skutočne, kým nebudeme vedieť viac o osobných názoroch Sisiho, a neuvidíme, čo urobí nabudúce, nevnímam jeho prejav ako postoj proti všetkému, čo sa týka islamizmu, ale iba proti jeho špecifickej násilnej forme, druh, ktorý pustoší Nigériu, Somálsko, Sýriu-Irak a Pakistan, druh, ktorý postavil do obkľúčenia také mestá, ako je Boston, Ottawa, Sydney a Paríž. Podobne ako ďalšie chladné hlavy, aj Sisi podporuje šariu prostredníctvom vývoja a podpory verejnosti, namiesto prostredníctvom revolúcie a brutality. Je jasné, že bez násilia znamená lepšie ako s násilím. Ale sotva je to reforma islamu, v ktorú dúfajú nemosimovia, že ju uvidia – zvášť keď si uvedomíme, že práca v systéme má väčšiu šancu na úspech.

Skutočná reforma si vyžaduje učencov islamu a nie vplyvné osobnosti, a zavrhnutie zavádzania šarie do verejnej sféry. Z oboch týchto príčin nie je pravdepodobné, že Sisi bude týmto reformátorom.

Dodatok 19. januára 2015:

Sisi zdôraznil svoj argument proti násilnému islamizmu: "Nárast terorizmu ... si žiada premyslenú reakciu medzinárodného spoločenstva. Boj nesmie byť ohraničený len na bezpečnostné a vojenské aspekty ... ale mal by obsahovať aj reformovanú náboženskú diskusiu, z ktorej by boli odstránené falošné ideológie, ktoré by mohli niekoho lákať k schvaľovaniu násilia využívaného na to, aby boli ich idey odstránené."

Daniel Pipes

Zdroj: http://www.danielpipes.org/15442/sisi-reformatorom-islamu