poslal Nepřihlášený Rozhovor s profesorom evanjelikálnej teológie Pavlom Hanesom o charizmatickom kresťanstve.
Pavel Hanes je profesor na Katedre teológie a katechetiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde pôsobí od roku 1993. Je garantom filozofie pre teológov, apologetiky a starozmluvných predmetov.
Vyštudoval Evanjelickú bohosloveckú fakultu UK v Bratislave. Pôsobil tiež ako kazateľ Bratskej jednoty baptistov. Okrem iných aktivít sa podieľal na ekumenickom preklade Biblie do slovenčiny. Je tiež autorom viacerých kníh a publikácií vrátane vysokoškolskej učebnice Dejiny kresťanstva (2016) a kníh Kto je Ježiš (2017) či Súčasné problémy kresťanského svetonázoru (2018).
V posledných týždňoch spôsobilo kontroverzie štyri roky staré video z nedeľnej laickej kázne Mareka Krajčího, prednesenej počas Letníc na pôde bratislavského baptistického zboru Viera. Hovorí v ňom o fyzickej, priam exaltovanej skúsenosti s Duchom Svätým, keď sa ako 14-ročný chlapec modlil za jeho vyliatie. Mnohých ľudí takto prežívané kresťanstvo zaskočilo. Má sa verejnosť báť podobných prejavov viery?
Marek Krajčí je môj priateľ a poznal som ho ešte pred tým, ako sa stal ministrom. Nerád by som sa vyjadroval priamo k nemu, lebo o tejto konkrétnej skúsenosti som s ním osobne nehovoril. Avšak môžem všeobecne hovoriť o tom, čo ste opísali ako „exaltovanú skúsenosť“.
Čo je teda vyliatie Svätého Ducha za skúsenosť?
Táto skúsenosť je opísaná v Biblii. Zažil ju napríklad apoštol Pavol. Ak sa máme báť Biblie a apoštola Pavla, môžeme sa báť aj podobných skúseností dnes. Niečo podobné zažil aj zakladateľ metodizmu John Wesley v 18. storočí, ktorý bol veľmi racionálne, až by sme mohli povedať, že vedecky založený človek. A v podobných príkladoch by sme mohli pokračovať. V každom prípade, takáto skúsenosť s Duchom Svätým sa v kresťanských dejinách prejavuje v rôznych skupinách vrátane rímskych katolíkov, baptistov či metodistov. A to aj v novoveku. Najviac sa ňou zaoberajú tí, ktorým dnes hovoríme charizmatici a takzvaní „letniční kresťania“
Asi je dôležité vysvetliť, že „charizmatici“ nie sú samostatná denominácia, ale neformálne hnutie obnovy v rámci rôznych kresťanských cirkví. Upriamujú svoju pozornosť na charizmy, teda dary Ducha Svätého, odtiaľ ich názov. Vy patríte k Bratskej jednote baptistov (BJB), podobne ako minister zdravotníctva Marek Krajčí. Nakoľko je charizmatické prežívanie viery typické pre BJB?
Na túto otázku sa dosť ťažko odpovedá, lebo záleží na tom, ako zadefinujete „charizmy“. Ak ako charizmy zadefinujeme všetky dary Svätého Ducha, tak cirkev bez chariziem nemôže existovať. Na druhej strane, v súčasnosti sa spomedzi chariziem vyzdvihujú niektoré nadprirodzené alebo neobvyklé prejavy Ducha Svätého ako hovorenie v jazykoch, teda glosolália, alebo dar uzdravovania. Takéto javy sú opísané v Biblii, napríklad v Prvom liste Korinťanom, takže nejde o nič nové ani nič, čoho sa treba báť. Charizmatici v modernom zmysle tieto dary veľmi zdôrazňujú. No baptistická cirkev ako celok nie je takto orientovaná. Bratislavský zbor Viera sa skôr hlási ku charizmatickej teológii, no, pokiaľ to môžem z diaľky posúdiť, tiež by som nepovedal, že ide o typický charizmatický zbor, ktorý by „fičal“ na tom, že sa dejú takéto zvláštne veci.
Bratská jednota baptistov patrí medzi evanjelikálne protestantské cirkvi. Opravte ma, ak to vysvetlím nesprávne, ale pre tradičných evanjelikálnych kresťanov je dôležitá predovšetkým skúsenosť pokánia, odpustenia hriechov a osobného obrátenia k viere v Ježiša Krista ako Božieho Syna, pričom týmto aktom veriaci zároveň dostáva aj Ducha Svätého. A následne sa necháva pokrstiť vodou. Prečo charizmatici považujú za nutné k tomuto ešte pridávať ďalší krst v podobe vyliatia Ducha Svätého, keď si veriaci modlitbou pýta ešte nejaké ďalšie duchovné dary?
Položili ste veľmi náročnú otázku a na odpovedi by sa nezhodli ani evanjelikálni teológovia. Poviem však svoj názor. Narodenie znovu, o ktorom Ježiš hovorí v 3. kapitole Jánovho evanjelia, nie je možné bez Ducha Svätého. No nad rámec toho sa zo Skutkov apoštolov dá odvodiť to, čomu sa dnes hovorí charizmatická teológia. Teda že tí, ktorí už boli narodení znovu a Svätého Ducha už majú, mohli ním byť znovu naplňovaní. A vtedy prežívali niektoré zvláštne javy, ktoré charizmatici veľmi vyhľadávajú, lebo ich pokladajú za dôležité. Necharizmatici, napríklad tradiční baptisti, o nich na druhej strane pochybujú alebo niektoré z nich dokonca až teologicky odmietajú.
Vy sám máte aký vzťah k charizmatickému kresťanstvu?
Ja osobne sa považujem za charizmatika. Nehanbím sa za to. Som teológ, vysokoškolský učiteľ a myslím, že som vcelku racionálny človek. Spomenul som už Wesleyho. Okrem znovuzrodenia kládol dôraz aj na skúsenosť naplnenia Duchom Svätým, aby kresťan nebol „iba“ duchovne znovu narodený, ale aby tiež prežíval Božiu lásku a múdrosť vo svojom živote. Práve kresťan v zložitej situácii, vrátane napríklad pandémie koronavírusu alebo v podobe ťažkej politickej situácie, potrebuje takúto múdrosť. Pri skúsenosti naplnenia Svätým Duchom je spoločenstvo s Bohom hlbšie a kresťan z neho môže čerpať silu, útechu i schopnosť žiť správnym spôsobom. Biblické odporúčania pre takéto nové a nové napĺňanie sa dajú nájsť v 5. kapitole Listu Efezanom. Charizmatickí kresťania vo svojej teológii kladú dôraz na tieto texty.
Rozumiem tomu správne, že to, čomu sa hovorí dary Ducha Svätého, má slúžiť budovaniu cirkvi?
Určite budovaniu cirkvi, ale aj osobnému budovaniu jednotlivých veriacich, z ktorých cirkev pozostáva. Samozrejme, všetko sa dá zneužiť. Kresťanstvo sa zneužívalo, taktiež učenie o Svätom Duchu sa zneužívalo. Preto tiež niektorí v cirkvi nemajú radi vyučovanie o Svätom Duchu. Aj v tejto časti kresťanskej scény je totiž veľa neporiadkov. Na druhej strane, ako vraví stará múdrosť: Zneužitie nevylučuje použitie.
Ako by ste neveriacemu človeku vysvetlili fenomén, akým je hovorenie v jazykoch, ktoré mnohým pripadá len ako obyčajné bľabotanie?
Neveriacemu človeku by som najprv povedal, nech skúsi ísť za Ježišom a prežije narodenie znovu pokáním a odpustením hriechov. Potom bude schopný rozumieť, čo je práca Svätého Ducha. Keď sa Nikodém, čo bol veľmi racionálny židovský učenec, v 3. kapitole Jánovho evanjelia Ježiša pýtal, ako je to s narodením z Ducha, on mu povedal, že je ako vietor, čo veje, kam chce. Sám Ježiš mu to nevysvetľoval. Preto som skeptický, či sa neveriacemu človeku dá vysvetliť skúsenosť s jazykmi. Pre neho je to bľabotanie, niečo vyslovene smiešne. Preto aj Pavol v 14. kapitole Prvého listu Korinťanom neodporúča veriacim hovoriť jazykmi na verejnosti. Lebo ak je jazyk skutočne od Ducha Svätého, tak ide o rozhovor s Bohom, ktorý je dar. Biblia pozná aj takzvaný „výklad jazykov“, ktorý dáva tomuto daru racionálne použitie.
To sú neveriaci, ale sám priznávate, že sú aj dobrí znovuzrodení kresťania, ktorí tieto dary Ducha Svätého nevyhľadávajú alebo sú voči takým veciam ako hovorenie v jazykoch opatrní. Čo by ste povedali im?
Že je to exegéza, ktorú ja považujem za správnu, teda výklad Biblie, ktorý mi dáva aj praktický zmysel. Mám priateľov aj medzi takýmito kresťanmi a dokážeme spolu v pokoji nesúhlasiť. Pokiaľ veria v pokánie a odpustenie hriechov vďaka krížu a vzkrieseniu Ježiša Krista, môžeme tieto zvláštne dary Ducha Svätého ponechať bokom ako záležitosť rôznych výkladov. Práve kríž je centrom kresťanstva a je dôležité, aby sme sa pod ním, obrazne povedané, dokázali ako kresťania stretnúť.
Hovorili ste o takzvanom dare výkladu jazykov. Súhlasili by ste s názorom, že ak niekto v zbore má dar hovorenia v jazykoch, niekto iný by mal mať dar výkladu jazykov? Teda že iný veriaci v zbore by mal vedieť dešifrovať, čo tam zaznieva.
To povedal apoštol Pavol. Pre mňa je Biblia autoritou, takže platí to, ako hovoríte.
Spomenuli ste tiež dar uzdravovania. Marek Krajčí je ministrom zdravotníctva. Nehrozí, že bude predpisovať namiesto medicíny zázračné uzdravenia?
Mareka Krajčího poznám ako racionálneho človeka, ktorý sa dostal do politiky, lebo si myslí, že svet potrebuje aj iný druh úsilia ako len kázanie alebo modlitbu. Neobávam sa, že by zázračné uzdravenia predpisoval namiesto liekov. Je pravda, že mnohí charizmatickí kresťania hľadajú nadprirodzené uzdravenie. Zle sa to môže skončiť, ak to nekontrolujú ani Písmom, ani rozumom. Som však presvedčený, že nejde o prípad nášho ministra zdravotníctva.
Časť neveriacich nespochybňuje, že veriaci rôzne duchovné zážitky majú, no pripisujú to napríklad autosugescii alebo nejakému psychologickému sebaklamu.
Americký profesor psychiatrie Thomas Szasz povedal takú peknú vetu: V ríši zvierat platí zákon „Zjedz alebo buď zjedený!“, kým v ríši ľudí platí „Definuj alebo buď definovaný!“ Ak tieto duchovné skúsenosti niekto vysvetľuje ako autosugesciu, chce sa postaviť akoby „nad ne“ a vysvetliť niekoho iného na základe svojho svetonázoru, ktorý je najčastejšie monistický, evolucionistický, antropocentrický a podobne. Ja mám iný svetonázor, verím Božiemu zjaveniu a to vysvetľuje týchto vysvetľovačov. Aj keď Božie slovo nám radí hlavne ľudí milovať, nie požierať ich alebo ich vysvetľovať. (Úsmev.)
Čiže nejde podľa vás o autosugesciu?
Tieto zážitky nie sú autosugescia. A ľudia, ktorí zažívajú Svätého Ducha, sú najlepším darom pre svoju komunitu, spoločnosť a prípadne aj politiku, pretože normálne disponujú múdrosťou, tichosťou a ďalšími dobrými vlastnosťami. Pripodobňujú sa tým Kristovi, ktorý bol tiež múdry a tichý človek. Treba však poznamenať, že nie každý, kto sa odvoláva na Svätého Ducha, je naozaj pod jeho vplyvom.
U neveriacich ľudí však panuje obava, že takéto racionálne ťažko uchopiteľné duchovné alebo mystické skúsenosti môžu ovplyvňovať úsudok človeka v jeho denných rozhodnutiach.
Ak verím, že Duch Svätý je Boh, a verím, ako povedal prorok Izaiáš, že je Duchom múdrosti a poznania, tak poddať sa mu znamená byť racionálnejším vo svojom rozhodovaní. Báť sa Svätého Ducha znamená báť sa Boha, ktorý stvoril všetky dobré veci okolo nás.
Tie obavy však podporujú aj niektoré prejavy, ktoré charizmatické kresťanstvo sprevádzajú. Ako príklad uvediem stanového amerického kazateľa, ktorý donesie na zhromaždenie hada a ľudia sa ním nechajú uštipnúť, lebo veď hadí jed nás nezraní.
To máte pravdu, ale pokiaľ viem, na Slovensku sa takéto veci nedejú. Rovnako je pravda, že mnoho charizmatikov má už len máločo spoločné so Svätým Duchom. Takéto situácie treba posudzovať prípad od prípadu. Všetko sa dá zneužiť.
A vylučujete, že podobné zneužitia alebo úlety sa dejú v Bratskej jednote baptistov alebo v bratislavskom zbore Viera, kam chodí aj minister zdravotníctva?
Zbor Viera vznikal v 90. rokoch aj s mojím nepriamym pričinením. Pokiaľ som informovaný, nie je to nejaký uletený charizmatický zbor. Je to normálny baptistický zbor, akurát s tým, že neobchádza charizmatické skúsenosti.
Čo je podľa vás dôležité, aby charizmatická spiritualita neulietala do zneužití alebo extrémov?
Dve veci: Po prvé, mať dobré teologické základy, postavené na znalosti Písma svätého. Po druhé, mať osobné spoločenstvo so vzkrieseným Kristom. Problémy vznikajú, ak je náš vzťah s Kristom narušený, ak prežívame v tomto vzťahu nepokoj. A ďalším zdrojom problémov je, že mnohí charizmatici majú len slabé teologické základy.
A čo racionalita?
Určite áno. Napokon, ako som povedal, Duch Svätý je duchom múdrosti a poznania. Ježiš ho nazýval aj Duchom pravdy. Je vševediaci a bez neho ani náš svetonázor nemôže byť v poriadku. Duch Svätý nás pozýva k štúdiu Božieho slova, kde mnohé otázky, ktoré ako veriaci máme, už boli zodpovedané, lebo si ich kládli aj biblické postavy.
V tom videu Marek Krajčí hovorí, že sa modlili za oslobodenie kamaráta, ktorý bol v joge a okultizme. V čom je z kresťanského alebo baptistického hľadiska v joge problém?
Môžem vám odpovedať len svojím názorom, lebo aj na toto sa pohľady líšia. Ak kresťan naozaj je pod vplyvom Ducha Svätého, žiadne fyzické pozície jogy mu nemôžu uškodiť. Na druhej strane, nie som znalec, no mám obavu, že ak pri tých fyzických cvičeniach nemanipulujeme s mysľou a nenarábame s dychom, čo má priamy vplyv na duchovný stav – jogín by povedal, že to ani nie je joga. Ak má joga oslobodzovať od sveta alebo od minulých životov, potom sme už v indickom náboženstve a ako kresťanský teológ by som každého veriaceho varoval pred takýmto cvičením, lebo ide o manipuláciu v tej oblasti ľudskej bytosti, kde má prebývať Duch Svätý.<
A čo je zlé, keď kresťan študuje alebo praktizuje nejaké veci z iných, napríklad východných náboženstiev? Veď aj tam môžu byť dobré ušľachtilé myšlienky.
Určite sa tam veľa dobrých myšlienok dá nájsť, no problémom je svetonázor ako celok. Pohľad na viditeľnú realitu je negatívny a človek je úplne inak chápaný. Cesta ku šťastiu sa tam začína vyprázdnením mysle, kým kresťanstvo učí, že dušu máme oslobodzovať Božím slovom, poslušnosťou voči nemu a sústredením sa na obsah mysle, nie na jej vyprázdnenie. Práve tým vyprázdňovaním mysle sa môže človek otvárať zlým duchovným silám. Nehovorím, že sa to stane každému, kto zaujme nejakú pozíciu jogy, no keď otvoríte bránu, napokon neviete, kto vojde.
Po celý čas sa zhovárame o Duchu Svätom. Kto to vlastne je z pohľadu kresťanstva?
Kresťania na základe hlavne Nového zákona vidia Boha ako jedného v troch osobách, tvoriacich jednotu: Otec, Syn a Duch Svätý. Každá z týchto osôb Trojice je Boh. Keď teda hľadáte spoločenstvo s Duchom Svätým, hľadáte spoločenstvo s Bohom.
Boh Otec je v kresťanstve všemohúci stvoriteľ vesmíru, s ktorým nás hriešnikov zmieruje viera v obeť jeho Syna Ježiša Krista na kríži za naše hriechy. Duch Svätý je zase označovaný ako tešiteľ a radca veriaceho. Čo to znamená?
Duch Svätý je poslaný do sveta medzi ľudí, aby realizoval Boží plán spásy. Všetci sme poznačení hriechom a smrteľnosťou. Aj koronavírus nám pripomína, že všetci raz zomrieme. Aby sme mali nádej na posmrtný život, ako aj nádej na Božiu pomoc tu na zemi, dostali sme Ducha Svätého, ktorý nám to pripomína a ukazuje, ako veriť a ako žiť.
Zaznievajú obavy, že ak sa dostanú do politiky kresťania so silným presvedčením, budú ostatným nanucovať svoju vieru. Aký máte názor na pôsobenie kresťanov v politike?
Viera v Boha musí byť založená na slobodnom rozhodnutí jednotlivca. Akékoľvek donucovanie k viere nevedie ku skutočnej viere. Videli sme, ako sa takéto pokusy, aj v dejinách kresťanstva, skončili.
Nehrozí teda, že minister zdravotníctva bude nanucovať svoju vieru ostatným?
Ako poznám svojho priateľa Mareka, nepredstavuje si, že má vieru niekomu legislatívne ordinovať. No asi ani nebude svoju vieru tajiť. V Biblii máme príklad proroka Daniela, ktorý bol vysokým štátnym hodnostárom a fungoval ako múdry človek a nikomu nič nenanucoval.
Na Slovensku bolo historicky veľa horkosti aj katolíkov voči baptistom a iným protestantom. Aj baptistov voči katolíkom. Ako si rozumejú baptistickí charizmatici s katolíckymi charizmatikmi?
Podľa toho, čo viem, naše charizmatické skúsenosti sú veľmi blízke katolíckemu charizmatickému hnutiu, takže tam sú veľmi dobré vzťahy. Na druhej strane, sú aj charizmatické skupiny, ktoré sa veľmi vyhraňujú voči rímskemu katolicizmu.
Teologické prúdy existujú v kresťanstve rôzne. Sú takí, čo Bibliu interpretujú len obrazne vrátane kľúčových udalostí ako vzkriesenie Krista. Potom sú takí, ktorí Bibliu berú úplne doslovne. Vám je zrejme bližšie to doslovnejšie chápanie. Prečo?
„Doslovnosť“ je trochu zjednodušujúci výraz. No ak nechceme ísť do dlhých diskusií o tom, aké všelijaké teológie existujú, poviem len toľko, že každý, kto chce mať s Bohom vzťah, môže si to s Bibliou vyskúšať. Vo filozofii sa hovorí o takzvanom „súkromnom poznaní“. Keď poviem, že ma bolí hlava, môžete alebo nemusíte mi veriť a ja vám to nemám ako dokázať. Podobne je to so skúsenosťou viery. Budem osobný: teológie, o ktorých hovoríte, som ja nejakým spôsobom vo svojom živote skúšal. A zistil som, že viera v Bibliu ako Božie slovo ma dostala do kontaktu s Bohom a potvrdzujú sa mi veci, o ktorých v Biblii čítam. Toto je moje vyznanie a ja vám to nemám ako dokázať, môžete si to však vyskúšať. Mnohí ľudia veria podobným spôsobom, kým iní veria inak. No každý hľadajúci môže na Boha zavolať do prázdna, pozvať ho do svojho života a požiadať, aby sa mu dal poznať. Odpoveď príde.
Lukáš Krivošík
Zdroj: https://svetkrestanstva.postoj.sk/
