Po pápežoch, ktorí ponúkali jasné odpovede, vedie katolíkov človek, ktorý vyvoláva stále nové otázky.

Mnohí pri pohľade na tú správu neverili vlastným očiam: Pápež František sa vyjadril v prospech homosexuálnych zväzkov. Vzápätí sa objavili výzvy k opatrnosti, či to pápež naozaj povedal, či to povedal práve takto, či jeho slová nie sú vytrhnuté z kontextu... Nádej, že rýchle vyhlásenie Tlačového strediska Svätej stolice všetko objasní a senzácie chtivé médiá opäť raz dostanú príučku, ostala tentokrát nenaplnená.

Naopak, viaceré talianske médiá (La Repubblica, Rai News) medzičasom priniesli úryvok z nového dokumentárneho filmu Francesco režiséra Jevgenija Afinejevského, kde to pápež povedal práve tak, ako sme si mohli prečítať už v stredu večer: „Homosexuálne osoby majú právo žiť v rodine. Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto nemôže byť kvôli tomu vylúčený alebo nešťastný. To, čo musíme zabezpečiť, je vytvoriť zákon o registrovaných partnerstvách, aby takýmto spôsobom mali právnu ochranu. Sám som sa za to zasadzoval.“ Otázka, či pápež František verejne podporil registrované partnerstvá, je tak už dnes bezpredmetná. Áno, podporil. Pýtať sa preto treba už len na to, čo to pre katolíkov znamená?

Z vieroučného či cirkevnoprávneho hľadiska to neznamená nič. A to napriek tomu, že autorom výroku nie je hocaký biskup, ale priamo rímsky biskup, teda najvyšší predstaviteľ Katolíckej cirkvi. Ako už vo svojom komentári poznamenal kolega Lukáš Krivošík, učenie cirkvi sa nemení mediálnymi vyhláseniami pápežov. Niežeby úprava cirkevnej doktríny nebola vôbec možná – stačí si spomenúť na posun učenia cirkvi v prípade trestu smrti –, ale takto sa to jednoducho nerobí.   

Platným tak naďalej ostáva to, čo v článkoch 2357 – 2359 uvádza Katechizmus Katolíckej cirkvi: homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené, sú proti prirodzenému zákonu a nemožno ich schvaľovať. Homosexuáli majú byť prijímaní s úctou a nesmú byť nespravodlivo diskriminovaní, ale zároveň sú oni sami povolaní k životu v čistote.  

No takto zľahka sa cez pápežove slová preniesť nemožno. K „A“ treba dodať „B“ – a to hneď niekoľko „B“.Je to vôbec prvýkrát v histórii, čo pápež otvorene podporil uzatváranie homosexuálnych zväzkov. Ináč ako revolučné vyjadrenie jeho slová vnímať nemožno. „Svätý Otec týmto vyhlásením mení beh dejín,“ citoval portál Vatican Insider jedného z vatikánskych prelátov.

Františkovi blízki teológovia, ako sú biskup Bruno Forte či šéfredaktor časopisu La Civiltà Cattolica Antonio Spadaro, sa mu poponáhľali na pomoc s vyjadreniami, že pápež predsa žiadnym spôsobom nespochybňuje učenie cirkvi o manželstve ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ale hovorí „len“ o registrovaných partnerstvách homosexuálov.  

Naopak, podľa kardinála Raymonda Lea Burkea, kritika Františkovho pontifikátu, sú pápežove vyjadrenia v rozpore s cirkevným učením, ale keďže ide o „súkromné názory osoby, ktorý ich povedala“, nijakým spôsobom nezaväzujú veriacich. Zároveň však vzbudzujú falošný dojem, že Katolícka cirkev zmenila svoj kurz.

K názoru, že pápež František sa „odklonil od dlhodobého morálneho úsudku cirkevných predstaviteľov“, dospela vo svojej analýze aj Catholic News Agency. Odkázala pri tom na dokument Kongregácie pre náuku viery Úvahy o návrhoch na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami, ktorý v roku 2003 podpísal kardinál Joseph Ratzinger s výslovným súhlasom pápeža Jána Pavla II.

V závere tohto dokumentu sa jednoznačne píše, že „rešpekt voči homosexuálnym osobám v nijakom prípade nemôže viesť k schvaľovaniu homosexuálneho správania alebo k právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov“. Aktuálne vyjadrenia pápeža Františka sú tak v priamom rozpore s dokumentom jeho predchodcov. Čo si o tom majú myslieť obyčajní veriaci?

Ani po siedmich rokoch sa akosi nedá zvyknúť na to, že po pápežoch, ktorí ponúkali jasné odpovede, vedie katolíkov človek, ktorý vyvoláva stále nové a nové otázky. Samo osebe by to nemuselo byť zlé, ak by táto diskusia mala svoju formu, moderátora a niekam by viedla.

Ak nemá byť dedičstvom Františkovho pontifikátu chaos a polarizácia vnútri cirkvi, mal by sa začať správať viac ako pápež a menej ako politický líder. Úplne na začiatok by možno stačilo, keby cirkevné magistérium vykonával v Apoštolskom paláci, a nie pred diktafónmi a televíznymi kamerami.

Pavol Rábara
Imrich Gazda

Zdroj: https://svetkrestanstva.postoj.sk/