V súvislosti s celoplošným testovaním na Slovensku kvôli Covid 19 vznikli v kresťansko-evanjelikálnom svete rôzne eschatologické úvahy (tzn. o posledných veciach) reagujúce na obmedzenia niektorých slobôd zo strany vlády. Pri dynamickom celosvetovom vývoji, radikálnych zmenách, digitalizácii a javoch, ktoré sú nepoznané súčasnou spoločnosťou /naša generácia nemá žiadnu podobnú skúsenosť/ prirodzene tieto faktory vyvolávajú mnoho otázok a nabádajú nás k aktualizácii biblických eschatologických textov a ich aplikácii na súčasnosť.

O to viac ak musíme zmeniť spôsob nášho života, hľadáme vysvetlenie a pochopenie týchto časov v Biblii. Na jednej strane je to prirodzené, no na druhej to v minulosti pri rôznych iných vypätých a pre svoju dobu jedinečných okolnostiach s eschatologickými predpoveďami nedopadlo zrovna najlepšie, a preto musíme byť opatrní, ale zároveň aj očakávajúci príchod Ježiša Krista.

To, čo ma pri súčasnej diskusii však zásadne vyrušilo bol výskyt myšlienky, ktorú chcem v tomto blogu rozobrať a ktorá sa vyskytovala opakovane na facebooku od autora so značným vplyvom na evanjelikálnych kresťanov práve v oblasti eschatológie. Mohli sme sa od neho opakovane dočítať, že „jediným Božím plánom je únik, únik, únik,“ pričom toto slovo používa autor ako ekvivalent k pojmu „vytrhnutie“ s odvolávkami na text Lukáš 17,32 – 36, kde sa o tejto dôležitej udalosti hovorí. Takisto sa snaží čitateľov presvedčiť, že nemá zmysel si myslieť, že zmeníme Slovensko alebo svet. Jediná cesta ja proste modliť sa, aby sme unikli súdom, ktoré prídu na svet, zamerať sa na nebo, nie na zem.

Toto je v zásadnom rozpore s kresťanmi, ktorí očakávajú žatvu, prebudenie a to, že mnohí ľudia ešte skrze vieru vstúpia do Božieho kráľovstva – aj na Slovensku.

Medzi misiológiou a eschatológiou existuje dlhodobé a zároveň prirodzené a užitočné napätie. Na jednej strane promisijne nastavení kresťania zdôrazňujú, že evanjelium sa musí zvestovať po celom svete všetkým národom a potom príde koniec (Mt 24,14). Ježiš toto povedal ako odpoveď na otázku svojich učeníkov „Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie Tvojho príchodu a skončenia tohto sveta.“ (v. 3) Táto vec sa ešte však nenaplnila, podľa údajov organizácie JoshuaProject v súčasnosti existuje ešte 7413 tzv. nezasiahnutých etnických skupín, kde nebolo zvestované evanjelium. To ako je možné, že cirkev toto svoje primárne poslanie za 2000 ročnú históriu nestihla uskutočniť je na inú tému. V misiologickom svete sa takisto zdôrazňuje, že Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu (1 Tim 2,4) či to, že Pán so svojim druhým príchodom nemešká ako by sa nám mohlo zdať, ale čaká, aby sa všetci dali na pokánie a nikto nezahynul (2Pt 3,9).

Na druhej strane – kresťania zaoberajúci sa eschatológiou legitímne zdôrazňujú, že „Duch a nevesta hovoria: Príď! Kto počúva, nech povie: Príď! Kto žízni, nech príde!“ (Zjv 22,17). Kresťan má byť napriek akýmkoľvek okolnostiam očakávajúci príchod Pána Ježiša a jeho postoj a volanie má byť: „Príď!“. Na Jeho príchod má byť tiež pripravený, pretože nepoznáme dňa ani hodiny kedy príde (podobenstvo 10tich pannách – Mt 25,1-13).

Ako som už napísal toto napätie považujem za veľmi užitočné. Problém je však keď sa vytráca a ideme len na „dvoch kolesách.“ Som presvedčený, že len sa modliť a očakávať na únik nebolo ani nie je našim jediným poslaním ako cirkvi pre súčasnosť. Až nápadne to pripomína praktizovanie eschatológie kresťanmi v Tesalonikách, ktorých Pavol povzbudzuje k činnému očakávaniu – k práci a postaraniu sa o seba (2 Tes 3,10). Určite si nedovolím povedať, že autor tohto výroku žije neporiadne a bez práce. Som však presvedčený, že uvedený výrok o úniku môže spomaliť nasadenie kresťanov v práci na žatve, v práci na prebudení

Ako máme teda biblicky očakávať Jeho príchod?

Dalo by sa to ilustrovať na viacerých príkladoch. Skúsme to však na jednom z kratších podobenstiev:

„O tom dni a hodine však nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec. Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas.

Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnikovi naložil, aby bdel, tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva, a či ráno.

Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane.“ (Mk 13,32-36)

V podobenstve môžeme čítať, že máme bdieť a byť na pozore – máme byť v očakávaní príchodu Pána domu. V tomto nemôžeme spať. Nemôžeme však spať ani v práci, ktorú dal svojim sluhom spolu s mocou na jej uskutočnenie. Každému v dome (v cirkvi) určil jeho prácu! A tak odpoveď je veľmi jednoduchá. Naše očakávanie príchodu Ježiša Krista sa deje popritom ako pracujeme na Jeho hlavnom poslaní pre nás. A to je kázanie evanjelia všetkým národom s legitímnym očakávaním žatvy. Pretože tam, kde sa seje a polieva, Boh dáva vzrast, ovocie a výsledky.

To isté vidíme aj v slávnom veľkom poverení: „Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ (Mt 28,19-20).

Zasľúbenie na konci, že On bude s nami po všetky dni až do konca sveta zvykneme používať v oblasti pastorácie ako dušu upokojujúcu pravdu. V kontexte je však poctivejšou exegézou (výkladom), že On s nami bude v napĺňaní veľkého poverenia – získavania učeníkov vo všetkých národoch vždy, až do konca sveta. Obzvlášť posledné slová „až do konca sveta“ nám ukazujú ešte na jednú dôležitú pravdu. Ježišove „Choďte“ platí až dovtedy kým sa On nevráti. Platí aj TERAZ! Viera v to, že On bude pridávať nových učeníkov, viera v prebudenie či to, že doteraz nezasiahnuté národy začnú uctievať meno Ježiš vo svojom jazyku je platná až kým príde znova na túto zem.

Prečo očakávať žatvu a prebudenie? Pretože potom, ako nás vezme k sebe budeme vidieť „veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách, volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Zjv 7,9-10). Budú tam ľudia aj z dnešných, ešte nezasiahnutých skupín a takisto to nebudú len hŕstky ľudí, ale veľký zástup. Aj preto verím v prebudenie a verím v žatvu – v to, že Boh sa ešte bude dotýkať mocným spôsobom aj keď eschatologické udalosti naberajú svoj smer tiež.

Ako máme teda očakávať na Pánov príchod/náš únik – vytrhnutie? Práve tak, že budeme robiť, to čo máme robiť dovtedy kým príde – a to je Jeho veľké poverenie pre nás. Kázať evanjelium, získavať učeníkov zo všetkých národov a čakať Jeho príchod.

Mimochodom v službe sa musíš udržiavať čistý, zápasiť o čerstvé vedenie Božím Duchom, modliť,  mať dostatok „oleja v lampe“ atď. a tak to, že si zapojený /akýmkoľvek spôsobom/ v napĺňaní veľkého poverenia je pre teba veľkým darom – udržuje ťa to v tom, aby si bol pripravený na Jeho príchod a nebol prichytený pri spánku.

poznámka: Tento článok reflektuje predovšetkým možnosť, že autor spomínaného výroku o zmene sveta či Slovenska myslel usilovanie sa o žatvu a prebudenie s pozitívnym dopadom na spoločnosť. Takto som tomu porozumel na základe toho, že aj v prípade vytrhnutia autor používa slovo únik s odvolávkami na biblické texty o vytrhnutí a nie priamo pojem vytrhnutie.

Robért Petrilák

Zdroj: www.krestandnes.cz