V roku 1993 občania jedného malého mesta protestovali proti tomu, aby bola svetelná reklama banky umiestnená pri kostole. Vraj je to neetické a nekresťanské. Najväčšie výhrady boli proti tomu, že to bolo na cirkevnom pozemku. Od samotných členov cirkvi som počúval komentáre o tom, či je na to cirkev odkázaná. Ako by to bolo dnes?

Možno by každý s pochopením pozitívne zhodnotil aktivity miestneho duchovného a dodal by:"Dúfam, že nešiel pod cenu." Aktivity na získanie financií sa dnes stali súčasťou života cirkvi. Jeden z kolegov sa mi priznal, že nad projektami strávi viac času ako nad prípravou kázní. Podnikanie cirkvi už dnes nie je iba zriedkavý fenomén a popri cirkvi funguje často niekoľko občianskych združení, ktoré sa snažia naplniť to, na čo zbory nemajú.

Niektorí sa veľmi rýchlo prispôsobili novým podmienkam. Čoraz viac sa aplikuje manažérsky model riadenia a systematizácie práce. Cirkev pre kresťana-podnikateľa často nie je nič iné ako firma so svojskými pravidlami. Americký model perfektných cieľov a miliónových rozpočtov nie je cudzí už ani nám.

Slová o preinvestovaní stotisícov z úst duchovných pracovníkov hrdých na svoj úspech nie sú ničím výnimočným. Možností je čoraz viac a niektorí dokonca hovoria o tom, že sme zmeškali to najlepšie obdobie. Ten, kto sa adaptuje na nové podmieky - prežije, ostatní sú asi odsúdení na pomalý úpadok.

Čoraz viac sa v tejto otázke začínam pýtať sám seba: Dospeli sme, alebo to s nami ide dolu vodou?

Igor Čonka
kazatel baptistického sboru v Ružomberku v letech 2006-2011

Zdroj: http://conka.blog.sme.sk