Európski novokrstenci a Jednota českých bratov odmietli štátne zásahy do života cirkvi a zastávali sa zásady náboženskej znášanlivosti a slobody vyznania. No predsa prvé obsažnejšie diela o odluke cirkvi a štátu v anglickom jazyku napísali baptisti.

Návrhy a závery ohľadom " pravého kresťanského náboženstva" pripravené Johnom Smythom a jeho zborom v Amsterodame r. 1612 obsahovali nasledovné články: "Mestská rada z pozície svojej úradnej moci sa vmešovala do náboženstva, alebo vo veci svedomia. Nie je však oprávnená nútiť a dotláčať ľudí k tej, alebo onej forme náboženského vyznania, alebo učenia, ale má nechať kresťanské náboženstvo slobodné, zveriť to na svedomie každého človeka a riešiť iba občianske priestupky, krivdy a hriechy ľudí voči ľuďom..., lebo iba Kristus je Kráľom a zákonodarcom cirkvi a svedomia (Jk 4,12)."


     V tom istom roku (1612) T. Helwys opäť v Anglicku, publikoval v Londýne svoj prvý traktát v angličtine za plnú náboženskú slobodu pod názvom Krátky výklad tajomstva nerovnosti. Poslal kópiu kráľovi Jakubovi I. so svojou vlastnoručnou venovacou poznámkou: Počuj, ó kráľ, nepohrdni radou úbohého a nech jeho náreky prídu k tebe. Kráľ je iba smrteľník a nie Boh a preto nemá moc nad nesmrteľnými dušami svojich poddaných, vyrábať zákony a nariadenia pre nich a ustanoviť nad nimi duchovných Pánov. Ak kráľ má moc ustanovovať duchovných pánov a zákony, potom je nesmrteľným Bohom a nie smrteľným človekom. Kráľu, nech ťa nezvedú pokušitelia do hriechu ani proti Bohu, ktorého by si mal poslúchať, ani proti tvojim úbohým poddaným, ktorí by mali a chcú poslúchať teba vo všetkom, telom, životom a majetkom, inak nech prídu o život na zemi. Boh spas kráľa! Tvoj: Helwys